Chceli by ste žiť večne?

Autor: Ivana O'Deen | 3.2.2011 o 9:24 | Karma článku: 7,34 | Prečítané:  1235x

Chceli by ste žiť večne a bez starnutia? Viem, že je veľa ľudí, ktorých táto myšlienka fascinuje. Stačí sa pozrieť na knižnú a filmovú produkciu. Žiť navždy, nestarnúť, vychutnávať si život naplno bez akýchkoľvek dôsledkov je námetom pre nejednu knihu, či film, či možno aj ľudského snívania. Byť mladým, silným, obletovaným na veky. Mať čas na všetko. Človek by mal možnosť naučiť sa úplne všetko, čo ho zaujíma, ale čo teraz nestíha. Hrať na klavír, husle, harfu, čelo, cimbal, venovať sa archeológii, postupne prečítať všetky knihy, ktoré stoja zato, naučiť sa maľovať, stať sa oceánografom, napísať knihu, vytesať sochy z kameňa, precestovať celý svet, žiť v primitívnych podmienkach s nejakým africkým kmeňom. Je toho toľko, čo viem, že za tento život určite nestihnem.

Ale ak by som mala možnosť troch želaní od džina, večná mladosť a nesmrteľnosť by to určite neboli. Lebo mne osobne sa zdá, že nesmrteľnosť by bola skôr prekliatím ako požehnaním. Iste, mali by sme na určitý čas spokojnosť. Ale tiež viem, že po čase by ma to začalo deprimovať. Človek by sa postupne naučil všetko, čo ho baví. Čím dokonalejšie by ovládal veci, tým menej radosti by mu prinášali. Radosť z učenia sa, z nových vecí, poznatkov by sa postupne zmenila na nudu. Skôr či neskôr by sme vedeli všetko, čo nás zaujíma. Ak by bolo iba málo ľudí nesmrteľných, smrteľní ľudia by prichádzali a odchádzali v našom živote a človek by začal byť otupený voči citom a emóciám. Keby boli všetci ľudia nesmrteľní, tak by sme sa nakoniec úplne všetci poznali a zase by sa naše pocity postupne otupili.

Dôkazom, že táto myšlienka fascinuje veľa ľudí, je aj samotný fakt, že ju využíva väčšina náboženstiev. Prísľub večného života. Možno preto, že ľudský život je tak krátky a plný všelijakého trápenia, vzhliadajú k myšlienke na večný život v nekonečnom blahobyte ako k niečomu, čo je najvyššia možná odmena od boha. Je to jednoduché, lákavé a podľa mňa veľa ľudí nemalo čas sa zamýšľať nad hlbšou podstatou nekonečného života. Pretože, keď sa nad tým skutočne zamyslíte, tak medzi nekonečným nebom a nekonečným peklom vlastne nie je až taký veľký rozdiel. Ľudia vystavení chronickej bolesti v tomto pozemskom živote si dokážu na túto bolesť zvyknúť. Fyzickú aj psychickú. Ako sa hovorí, človek si zvykne aj na šibenicu. Akákoľvek dlhodobá stimulácia našich zmyslov vedie k ich otupeniu. A tak, či v pekle alebo v nebi, bude stále hromádka otupených a ľahostajných ľudí. Jedni otupení v blahobyte, druhí otupení v bolesti. Ako agnostik, ktorý tvrdí, že nevie, či boh existuje, však verím v jedno. Verím, že neexistuje večný život v našej nezmenenej forme myslenia tak, ako ho prezentujú z výkladov v biblii. Lebo večný život v nebi (ako synonymum k dokonalému šťastiu a blahobytu) pri nezmenenom vedomí, by bolo pre mňa takým istým peklom, ako peklo samotné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Nad Ukrajinou zabíjal ruský Buk z územia separatistov

Pri tragédii spred dvoch rokov zomrelo 298 ľudí na palube letu MH17.

DOMOV

Primár onkologického ústavu mal zobrať úplatok, zadržala ho polícia

Onkologický ústav sa k prípadu nevyjadril.


Už ste čítali?