reklama

O vulgarizmoch

Vulgarizmy, nadávky, hrubé slová, neslušnosti. Slová, ktoré sa nevyslovujú. Slová, ktoré do dobrej spoločnosti nepatria. Slová, ktoré dáma nevysloví. Nie som dáma.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (174)

Môj vzťah k vulgarizmom je jednoduchý. Myslím si, že sú to iba slová. Zhluk písmen, ktoré boli našou spoločnosťou určené za vulgárne a ktoré sa v dobrých kruhoch nevyslovujú. Možno každý človek, ktorý odíde do zahraničia a začne používať cudzí jazyk sa skôr či neskôr začne zaoberať zaujímavosťou jazyka ako vyjadrovacieho prostriedku (alebo možno som iba fakt ja tá divná). Zrazu to, čo platilo, už neplatí. Môj zhluk neslušne zoskupených písmen sa tu stáva úplne neškodným. Nikto mu nerozumie a nikto sa nad ním nepohorší, dokonca niekto môže aj povedať, že slovo znie zaujímavo, či milo. Možno moment toho uvedomenia nastal, keď sme raz sedeli s maminou a Markom v kaviarni na Slovensku (už veľmi veľmi dávno) a v rádiu hrala pesnička, ktorá bola dosť vulgárna. Mamina nerozumejúc slovám, si pomrnkávala melódiu spolu s rádiom a Mark v sebe dusil smiech. Bolo to celkom zlaté. Videla som niečo podobné aj ako reklamu na youtube o výučbe jazykov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To, že rozprávam iným jazykom, tiež ovplyvnilo ako vnímam vulgarizmy. Priznám sa, že som iba človek a niekedy sa rozčúlim aj ja. Lenže, keď v návale zlosti a so všetkým jedom vypľujem na manžela známu anglickú frázu o dvoch slovách a štyroch a troch písmenách a on sa začne smiať a povie mi, že to s mojím prízvukom znie strašne zlato a že to mám zopakovať, nuž poviem vám, vtedy už ani tie vulgarizmy nie sú tým, čím boli kedysi. Čo iné ostáva človeku, než sa začať smiať spolu s ním. Vtedy sa síce na neho ešte stále hnevám, ale hnev a smiech nejdú dlho dohromady.

Mňa fascinuje už len to, že niektoré slová sa považujú za vulgárne. Prečo a ako vzniká vulgárne slovo? Kto rozhodne, že je vulgárne? Čo ho robí nevysloviteľným? Možno preto, že vulgárne slova, ak sú adresované priamo osobe, majú za cieľ ublížiť. Ale ani to mi nejde veľmi do hlavy, lebo viem, že na ublíženie sa dajú použiť aj tie najjemnejšie slová a rez môže ísť ešte hlbšie a bolestivejšie ako pri použití vulgárneho slova. Takže ublížením to nebude. Priznám sa, že nepoznám etymológiu vulgárnych slov, ale fascinuje ma to. Už len samotný fakt, že isté slová majú veľmi silný emocionálny náboj a vyvolajú také búrlivé reakcie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A myslím si, že práve tu pristupujeme k podstate vulgarizmov. Vulgarizmy sú slová, ktoré, ak sa použijú v dobrom kontexte, tak dávajú textu šťavu a korenie. Robia text pikantnejším a dokážu správne naladiť takú živočíšnu a spontánnu atmosféru. Lebo niekedy sa spoločnosť bez spontánneho prejavu stáva skoro až sterilnou. Myslím si, že aj to sa snažil vyjadriť G. B. Shaw vo svojej hre Pygmalion. Elizine živelné vykríknutie na dostihoch jej síce vyslúžilo zhrozené pohľady zúčastnených dám, ale na druhej strane to pritiahlo mladého Freda, pre ktorého bola jej spontánna reakcia závanom čerstvého vánku do naškrobene vydýchaného vzduchu v hermeticky uzavretej miestnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Áno, vo svojom jazyku používam vulgarizmy. Použijem ich vtedy, keď sú v danom kontexte oživením jazyka. Snažím sa nikdy neadresovať vulgarizmus priamo osobe. Málokedy používam vulgarizmy v zlosti, hoci niekedy sa vyšmykne. A možno práve o tom má byť jazyk. Vulgarizmus nemusí byť vulgarizmom, ak dodáva na pikantnosti. Často sa element vulgarizmu využíva vo vtipoch. Tam sú podľa mňa nezameniteľné. Ak sa to človek snaží zjemniť, pointa už nevyznie tak dobre. Možno preto sa v dobrej spoločnosti tradovalo, že dáma vtipy nikdy nerozprávala. Bolo to pod jej úroveň. Dokonca neviem, či sa dáma mohla na vtipe vôbec smiať. A pre mňa je humor korením života. Vtipy milujem a súhlasím s tvrdením môjho otca, že vtipy sa delia na dve kategórie: slušné a dobré. A tie dobré rada opakujem, aj za cenu toho, že nie som považovaná za dámu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ilúzie si nerobím, a hoci sa za dámu nepasujem, bola som prekvapená, keď raz ma ktosi nazval pohoničom (akože je to síce pravda, lebo mám za sebou pohoničské skúšky a viem viesť záprah o dvoch koňoch, ale vulgarizmy neboli ich súčasťou ;-)). Je to celkom paradox, lebo aj napriek svojim názorom o vulgarizmoch, v mojich skoro 9000 príspevkoch sa ich nájde iba absolútne minimum a aj tie nie sú určené niekomu, ale sú skôr použité v kontexte. A ešte väčší paradox, nad ktorým som sa už len musela smiať, je ten, že to bolo práve v diskusii, kde som sa ohradila voči vulgarizmu, ktorý bol podľa mňa použitý v nevhodnej situácii.

Lebo podľa mňa, používanie vulgarizmov je umenie. Použitie vulgarizmu ako každé druhé slovo nie je umením. Vtedy stráca dokonca aj na vulgárnosti a stáva sa skôr slabomyseľným. Umenie je použiť vulgarizmus tak, aby sa vulgarizmom nezdal. Toto učím aj svoju dcéru. Učím ju, že aj vulgarizmy sú iba slová a že keď sa správne a v kontexte použijú, nie sú o nič horšie, ako tie, čo sa za vulgarizmy nepovažujú. Má preto povolené pred nami používať vulgarizmy, ak sú v kontexte. A viete, čo je najväčšia sranda. Že mám skoro 16-ročnú pubertiačku, ktorá z úst nevysloví vulgárne slovo, aj keď môže. Ani pred nami a od jej kamarátov viem, že ani pred nimi. Dokonca, keď si spolu s rádiom spieva pesničky, ktoré vulgarizmy obsahujú, cenzuruje sa sama. :-DDDD

Ivana O'Deen

Ivana O'Deen

Bloger 
  • Počet článkov:  113
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dieťa šťasteny a večný optimista.Možno zasnený romantik? Zoznam autorových rubrík:  Zo života nevážneFoto-článkyNa rozmedzíMoja rodinaMoje úletyPohľad do duše US tínedžera...iba slováKobyla - filozofTam za vodou v rákosíSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu