Áno, mala som naozaj nádherné detstvo. Mnoho zážitkov a spomienkok, ktoré už nič a nikto z môjho srdca nevytrhne. Nespočetné výlety, opekačky, sánkovačky, neskôr aj lyžovačky spoločne s rodičmi, sú ten najväčší poklad, aký môžu rodičia dať svojim deťom. Letné prázdniny u starých rodičov, či v letných táboroch. Mala som tiež výnimočné šťastie, že som mala možnosť poznať a mať blízky vzťah aj s prastarou mamičkou, ktorá bola mimoriadny človek.
V škole sa mi tiež darilo. Dobré známky som dosahovala bez väčšieho úsila, stačilo mi len dávať pozor v škole a učivo si raz prečítať a bolo to. Rodičia ma stále vo všetkom podporovali a tak som nadobudla zdravé sebavedomie. Stále v nejakých krúžkoch a mimoškolských aktivitách, môj záujem o učenie sa hlboko zakorenil a pomáha mi do dnešných dní s profesionálnym rozvojom.
Neskôr mi moju cestu skrížil úžasný muž. Bola to láska na prvý pohľad. Pamätám si deň, kedy sme stáli vedľa seba, aby sme si vo veľmi dojemnom obrade vymenili svoj sľub vernosti. Po 13 rokoch máme čím ďalej bližší vzťah. Po siedmich rokov sa na nás usmialo šťastie znova a prišla k nám bývať Markova najmladšia dcéra a náš život sa obohatil o ďalšieho člena rodiny. Nie každá žena má to šťastie prísť takto bezbolestne k dieťatu. ;-)
Takisto v mojom profesionálnom živote mi veci padali do lona. Mala som šťastie, že prvý inzerát na ktorý som naďabila, bol na pokladníčku v Siemensovskej jedálni. A práve to mi otvorilo bránu do mojej terajšej profesie. Ľudia ma mali radi, lebo som sa stále vedela na nich usmiať, zopár slov prehodiť, stále byť pozitívna. A nakoniec ma jeden Nemec doporučil svojmu šéfovi na začiatočnú pozíciu pre databázového a grafického špecialistu, ktorú som po neformálnom pohovore dostala. Neskôr, keď som pracovala pre jedného z našich zákazníkov, tak som dostala ponuku na prácu u nich. Tá istá robota, z lepšími podmienkami a platom a skvelým pracovným kolektívom. Táto postupnosť mi dovolila profesionálny rozvoj a zároveň mi umožnila taký luxus ako mať vlasné kone.
Netvrdím, že som neprešla cez pár zlých skuseností, ale uvedomujem si, že život je krátky a treba si ho vychutnať plnými dúškami. Treba sa zamerať na veci, ktoré sú v živote dôležité. Nie sťažovať sa na každú maličkosť. V konečnom dôsledku, ak si nájdeme duševnú rovnováhu vo svojom živote, hladina nášho stresu pôjde dole a bude to blahodárne pôsobiť aj na naše zdravie. Niekedy by sme si mali uvedomiť, že život nikdy nebude prechádzkou ružovou záhradou, ak neotvoríme oči, aby sme tie ruže dookola aj mohli vidieť.
