reklama

Kvárenia jednej Slovenky v Amerike

Tí, ktorí už prečítali pár mojich článkov vedia, že Amerike (nie kontinentu :-)) hovorím domov. Tu žijem, tu pracujem, tu platím dane, tu volím, tu milujem, tu smútim, tu sa smejem a tu mudrujem. Napriek tomu, som stále dušou Slovenka. (Prečo ináč by som si vybrala SME blogy za svoje pieskovisko?) Amerika je obrovská. Kto tu nebol, si tú rozľahlosť naozaj nedokáže predstaviť. Viem, ako prekvapila mňa. Je tu množstvo nádherných zákutí, krásna príroda a dokonca, aj napriek zlým jazykom, aj takí úplne obyčajní ľudia. Niektorí skvelí, niektorí idioti, ale poväčšinou takí úplne normálni ľudia. Ale žiaľ, je veľmi ďaleko. Keď som tu prvýkrát pricestovala (do Kalifornie) a volala som domov, že som v poriadku, tu bola jedna hodina v noci a na Slovensku bolo 10 hodín ráno. A mňa vtedy omráčila tá strašná vzdialenosť. Do telefónu som ešte z posledných síl vytisla úsmev (aby som zbytočne nenastrašila maminu), ale priznám sa, že som celú prvú noc v Amerika preplakala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (163)

do Teraz som tu už vyše 14-tich rokov a v noci už neplačem. Mám sa dobre, sťažovať si nemôžem. Zvykla som si. Prispôsobila som sa životu tu. Darmo ste niektorí na Brianku v jej prvom článku útočili, že o čom inom asi Američanka môže písať, ak nie o jedle, uistím vás, že to nie je ináč ani zo Slovákmi. Ak sa spýtate Slováka, čo tu je pomerne krátky čas (rátané jednotkami mesiacov, ani nie rokov :-)) prvé, čo vám povie je, že strava. Také veci ako rožky, chlieb, horčica, tatárska, klobásky, palacinky, či knedlíky. Pre každého má jedlo tak trochu nádych domova. Vôňa domácej jablkovej, či makovej štrúdle, tak ako ju vedela urobiť iba stará mamička. Ale skalným (počítame už v dekádach a nie rokoch) už jedlo až tak nechýba. Šikovná gazdinka sa nikde nestratí a ponachádza si všeliaké náhrady. Viem už, kde kúpiť dobrý chlieb, jedna kamarátka poskytla super recept na knedlík (ďakujem Táni), ďaľší kamarát zase recept na fantastickú tresku (ďakujem Maroš), na SME som našla recept na rožky a tak sa chystám vyskúšať. Bryndzu čiastočne nahradíme mäkkým kozím syrom (alfa, vyskúšaj, podľa mňa lepší, ako feta. Tá sa veľmi drobí.) Nugetu Nuttelou. Uhorky si zavárame s Markom sami, kúpené čerstvo z trhu neďaleko (Deko si nosím zo Slovenska), tatárku urobíme doma, mak sa tiež dá kúpiť na kilá v neďalekom poľskom obchode. A v prípade veľkej núdze (rozumej nostalgie za Margot čokoládou) v New Yorku existuje slovenský obchod, čo prepošle aj poštou. Nie, skalným veru jedlo až tak veľmi nechýba.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale čo sa nedá nahradiť, sú miesta. Minule sme išli niekam s Markom, a ako sme išli okolo jedného veľkeho ihriska, zrazu povedal: "Aha, tu som sa ako dieťa hrával. V lete často až do tmy." A mne vtedy prišlo veľmi smutno. Okolo tých mojich preliezok a prašiakov, kde sme hrávalinohy a kde som si raz prilepila v zime jazyk (však bolo treba vyskúšať, či jeto pravda :-)) veru tak ľahko nepôjdeme. Lebo to moje ihrisko, kde som sa hrávala ja, je ďaleko.

Neďaleko máme nádherný splav na majestátnej Mississippi. Často tam zadumane hľadievam z mostu na padajúcu vodu rieky, ktorá je päťkrát väčšia ako rieka, čo si pamätám z detstva. Ale ten môj splav na Hornáde, kde chlapci skákali rybičky do vody pod splavom (šialenci a blázni) mi nenahradí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Darmo tu máme 10 000 jazier, to jedno, okolo ktorého som chodila zavesená do kamarátiek a rozprávajúc si pikošky zo školy, že, čo, s kým, kde, a smejúc sa vlastnej pochabosti ako vedia iba 14-tky, mi to tiež nikdy nenahradí.

Darmo tu máme kopčeky kade tade, ten pieskovec za Hornádom,kde sme sa chodili štverať ako frajeri, keď sme boli deti, mi tiež nenahradia.

Darmo máme nádherný lesný park pár minút od domu, ale tú lesnú cestičku, keď sme sa vydali s rodinou na nedeľný výlet od štadiónu pešo až na Bankov, keď bola krásna letná nedeľa mi to nenahradí.

Takisto ako mi nič nenahradí, ten krásny pohľad, keď sa človek blíži ku Vysokým Tatrám a tie majestátne roztvoria svoju náruč na privítanie. Alebo pohľad, keď sa prekľukatíme Soroškou smerom na Rožňavu a zrazu vidíte ten úžasný pohľad do doliny a nádhernú Krásnu Hôrku. Kedysi sme tadiaľ prechádzali často. Vtedy som si nejaký výhlad ani nevšimla. Teraz, ak sa mi podarí ísť tou cestou čakám na ten výhľad zo zatajeným dychom. A nikdy ma nesklamal. Dokonca sa mi zdá, že je čím ďalej krajší.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale neberte tento článok nejako tragicky. Lebo našťastie miesta neumierajú. Určite, menia sa, ale samotné miesta ostávajú živé. Na Slovensko chodievame každé tri roky. Preto sa mi nečudujte, že ja nič negatívne o Slovensku nenapíšem. Nemyslím si, že by to bolo kvôli tomu, že mám ružové okuliare. Ja vidím realitu, ale jednoducho nemám čas vnímať negatívne veci a zaoberať sa nimi. Možno je to aj kvôli tomu, že ja vyžarujem toľko optimizmu okolo seba, že negativita sa predo mnou rozpúšťa ako sneh na júlovom slnku. Ale ja prichádzam na Slovensku iba na krátku dobu a predsalen celý môj čas potrebujem na to, aby som si zhlboka vdychovala tú krásu plnými dúškami a plnila si nimi svoju dušu. Lebo viete, na tri roky potrebujem obrovské zásoby, aby mi vydržali.

Ivana O'Deen

Ivana O'Deen

Bloger 
  • Počet článkov:  113
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dieťa šťasteny a večný optimista.Možno zasnený romantik? Zoznam autorových rubrík:  Zo života nevážneFoto-článkyNa rozmedzíMoja rodinaMoje úletyPohľad do duše US tínedžera...iba slováKobyla - filozofTam za vodou v rákosíSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu