reklama

Prečo sa bojíte úsmevu?

Úsmev je jeden z najkrajších výrazov našej tváre. Vyjadruje naše pozitívne naladenie a radosť zo života. Napriek tomu, sa ho ľudia u nás boja. Ako keby sa báli, že ich ostatní budú považovať za demetných, keď sa budú stále usmievať. Však život je predsa ťažký, život je náročný, život treba brať vážne. So životom nie sú špásy. Však to poznáte, zatiaľ zo života ešte nikto živý nevyviazol. Smiať sa môžeme v náhodnej situácii, ale smiať sa zo života nepatrí. Však čo keby sa nedajbože ten život otočil, a uhryzol nás do zadku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (84)

Ak je stály úsmev na tvári symbolom dementa, objednajte mi prosím vás už izbu v blázinci, pardon mentálnej inštitúcii. Najlepšie takú s tými vypchávkami po stenách, lebo sa obávam, že ja som už veľmi pokročilý pacient. Ja sa dokonca usmievam iba tak. Bez príčiny. Lebo život sa mi zdá krásny. Iste, sú momenty, kedy sa hnevám a mračím, ale pre mňa sú tieto momenty zriedkavé a krátke, asi ako sponntáne úsmevy bežného Slováka v hypermarkete, čakajúceho v rade na pokladňu. Keď poviem, ako sa väčšina ľudí v Amerike usmieva, stretávam sa z častým názorom, že sú to iba falošné a pokrytecké masky. Neviem, mne sa to celkom až tak nezdá.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Volajú ma slniečko. Šéfka sa ma raz pýtala, prečo som stále taká usmiata a optimistická (skôr obdivne, nie cez prsty). A ja som jej povedala, že preto, lebo život je s úsmevom svetlejší. Že síce problémy neodídu, ale zdajú sa akosi menej depresívne. Menej sťahujúce ku dnu. Človek ich potom má chuť riešiť a nie sa v nich iba váľať, a zrazu ho napádajú aj kreatívnejšie riešenia. A ten dopad na okolie. Keď sa mi prekríži pohľad so známym, alebo náhodným človekom, ja sa hneď usmejem. Milo a hrejivo, žiadne strojené úsmevy. A verte, či neverte, ľudia vám ten úsmev opätujú. Jednoducho ste práve svoj úsmev rozšírili. A ktovie, možno sa aj oni neskôr usmejú na niekoho iného.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napokon, prečo sa neusmievať? Však život je tak krásny. Alebo možno som iba ja nenáročná v tom, čo od života očakávam. Mne stačí pohľad na rozkvitnutú čerešňu na jar a hneď mám úsmev na celý deň. Či každodenný bozk na rozlúčku a privítanie od manžela. Alebo pohľad na krásnu modrú oblohu v lete, či vôňu prvých dažďových kvapiek do prachu, čo voňajú letnou búrkou. Alebo objatie od milovanej osoby, iba tak, pre radosť. Alebo prvé snehové vločky v zime. Alebo rozžiarené oči, rozbaľujúce darčeky pod stromčekom ešte pred tým, ako sme celkom dojedli večeru. Alebo tiché ráno s rannou rosou. Alebo láskyplné šťuchnutie papuľou od mojej kobyly. Alebo prechadzka na nej šírou lúkou a lesami. Alebo..., tých alebo je tak veľmi veľa, že by zaplnili knihu, nie to pár strán. A to všetko mi dokáže vykúzliť úsmev na tvári. Možno moja schopnosť vnímať aj takéto detaily a vedieť si ich vážiť je talentom, s ktorým sa narodíme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Viete, bolo mi raz povedané, že mne sa ľahko usmieva, keď nemám žiadne reálne problémy. Ale čím viac sa nad tým zamýšľam, tým viac som si nie istá, čo je príčina a čo následok. Čo keď je to tak, že nemám žiadne reálne problémy, lebo sa stále usmievam? Zamysleli ste sa niekedy nad tým?

Možno sa teraz smejete a hovoríte si: "Ťava, nevie o čom točí. Život jej bol "peříčko", a tak si myslí, že všetci ho maju taký." A možno si myslíte: "Neboj sa dievčica, príde na psa mráz." Ale viete čo? Podľa mňa som sa musela potýkať s mnohými problémami, ktoré by iných položili na kolená. Necítim sa, že by som bola ušetrená nejakých úderov od života. Spadla som z koňa nespočetne mnohokrát. Niekedy svojou vlastnou chybou, niekedy chybou koňa. Ale aj po tom najhoršom páde, som sa stále na neho vyšplhala naspäť. Lebo iba ten je dobrý jazdec, ktorý už spadol a aj tak si sadol naspäť na koňa. Aj napriek tomu pádu. Lebo ako sa hovorí, že odvaha nie je absencia strachu, ale to, ako tomu strachu čelíme, tak podľa mňa aj úsmev na tvári nie je absencia problémov v živote, ale to ako im čelíme. A preto si dovolím odporovať. Na tohto psa už veru mráz nedôjde. Alebo radšej takto, ak na tohto psa dôjde mráz, pôjde si zachytať ryby na zamrznuté jazero a popri tom bude obdivovať víry zamrznutých bubliniek v ľade. :-DD

Ivana O'Deen

Ivana O'Deen

Bloger 
  • Počet článkov:  113
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dieťa šťasteny a večný optimista.Možno zasnený romantik? Zoznam autorových rubrík:  Zo života nevážneFoto-článkyNa rozmedzíMoja rodinaMoje úletyPohľad do duše US tínedžera...iba slováKobyla - filozofTam za vodou v rákosíSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu