Ach, tí odporní anonymovia!

Autor: Ivana O'Deen | 29.1.2010 o 9:12 | (upravené 29.1.2010 o 15:53) Karma článku: 9,52 | Prečítané:  2649x

Anomym, slovo odvodené z latinského slova anonymus, ktoré bolo odvodené z gréckeho slova anōnumos, an- = bez + onuma = meno, bezmenný. Preto anonym  je človek bez mena, bez identifikácie. V slovenskom slovníku slex je slovo anonym zadefinovaný ako: nemenovaný, utajený pôvodca.

tomto článku som sa (ne)stručne vyjadrila k internetovým diskusiám a spomenula som aj znižovanie výrokovej hodnoty diskutéra na arbitrárnom základe. Obávam sa však, že slovo anonym sa v kontexte SME diskusií nesprávne používa. Nie raz som čítala sťažnosť od blogera, ako mu tí odporní anonymovia ničia diskusie. Mali by sme si však uvedomiť, že SME diskusie nepovoľujú skutočne anonymné reakcie. Existujú totižto diskusné fóra, kde sa dá prispievať skutočne úplne anonymne, bez zaregistrovania nicku. To je skutočná anonymnosť, lebo tento človek sa nijako nezadefinoval a pri jeho príspevku svieti: Anonymous. Bez mena.

Na SME používame zaužívany internetový štandard zaregistrovania sa do systému s použitím užívateľského mena, bežne nazývaného alias a.k.a nick. Pôvodný štandard internetového média sa odvíjal od štandardov logovania sa do  siete (vtedy ešte maiframových) počítačov, z ktorého sa neskôr cez rôzne komunikačné protokoly vyvinul internet, ako ho poznáme teraz a preto je to bežná norma internetu a nie skrývanie sa za nick. Aj ja sa v práci logujem na naše servery s užívateľským menom, nie plným menom. Tu by som sa chcela na chvíľu pozastaviť nad rozdielmi a podobnosťami nicku a občianskeho mena. Jednému sa totižto pripisuje tu na SME blogoch nejaký skoro posvätný status a vraj ma vyššiu váhu. Príde mi to skoro smiešne, pretože ak sa teraz rozhodnem zaregistrovať ako Doc. MVDr. Jaromír Bobuľák, DrSc.*, tak mi to zrazu nejako pridá na vážnosti, aj keď to nie je moje meno? (Normálne mám chuť to teraz urobiť :-D). Ako dokážeme rozlíšiť, či to ktoré meno je pravé, alebo iba nick? Okrem toho nick a občianske meno sa líšia jedine v tom, že jedno sme si dali sami, a druhé nám bolo priradené niekým iným. Ale je to preto príčina na diskriminovanie jednej formy identifikácie nad druhou? Ja si myslím, že nie. Aj jedno aj druhé je iba arbitrárny zhluk písmen na vyjadrenie niečiej identity. Obe môžu byť v predom definovaných podmienkach prijateľnou formou identifikácie osoby. Azda preto, že nick si volíme sami? Ja som si napríklad po príchode do USA sama pridelila svoje stredné meno (však čo som nejký odľud?), je preto teda menej legitímne? Alebo čo keby sme začali zrazu tvrdiť, že naša suseda Ruth Žemličková* je anonym, lebo meno Ruth nie je v slovenskom kalendári zadefinované. Dovolím si tvrdiť dokonca aj také kacírstvo, že nick je viac jedinečný. Ak si hodíte do Googlu napríklad meno Peter Novák*, som si istá, že vám vyjde minimálne! 100 rôznych osôb, bývajúcich v rôznych mestách, a možno aj v iných krajinách a vôbec ani nerozprávajúcich po slovensky. Urobte to isté s nickom Ziffhara1 a nájdete za ním iba jednu, jedinú osobu (kone sa nerátajú :-P) na celom svete (a pôjdem drzo ešte aj ďalej a poviem, že priam v celom vesmíre). Mňa. Preto aj moja definícia v mojom osobnom profile diskutéra :-).

Anomym v širšom kontexte, aspoň pre mňa, znamená človeka, ktorého nepoznám, bez ohľadu na to, či poznám jeho totožnosť. Taký nový bloger je pre mňa osobne presne taký istý anonym ako nový diskutér v systéme. Iba to, ze má priradené meno a fotku z neho niečo extra pre mňa nerobí. Paradoxne je pre mňa viac blogerov „anonymov" (t.j nepoznám ich osobne) ako diskutérov. Niektoré nicky majú aj cveng, niečo skoro ako registračná známka. Sú diskutéri, ktorých názor si vážim viac, ako niektorých blogerov. SME považujem za komunitu (to som už písala kedysi dávnejšie), a preto ľudia, čo tu chodia pravidelne majú zaradených aj diskutérov aj blogerov. Ale ani tí, ktorých osobne nepoznám už nie sú takí anonymní. Po piatich rokoch na SME diskusiách poznám už veľa diskutérov aj blogerov. Nie osobne, ale cez ich príspevky. Viem už asi, čo od nich očakávať. Viem zhruba ich vek, ich rodinné zázemie, ich hodnoty, vierovyznanie, ich inteligenciu, čím sa živia, ich záľuby, či obľúbené knihy.

Niekedy sa stane, že niekomu zrušia nick a on príde ako nový, ale dlho sa neschová. Často je štýl písania (formulácia myšlienok, slovosled, diakritika, pravopis, používanie slangu, používanie určitých idiomov, či dokonca aj niektoré časté preklepy) tak charakteristický pre danú osobu, že bude čoskoro odhalená. Preto ani tí, ktorí sa skrývajú pod viacerými nickmi si nemôžu byť istí, že nebudú odhalení (skutočne dobrý pozorovateľ ich často odhalí, aj keď sa snažia maskovať iným štýlom písania). Štýl písania preto môže byť niečo na porovnateľnej hladine ako reč tela, pretože sú oba podvedomé a na ich zakrytie musíme vynakladať vedomé úsilie, ktoré v momente nejakého stresu, alebo  emócií ľahko stratíme). Preto ja nemám potrebu deliť diskusnú komunitu SME na diskutérov a blogerov. Mimochodom, je veľa blogerov, čo z rôznych príčin diskutujú pod nickom. Ja sama som jeden. Nie preto, lebo sa skrývam, ale preto, lebo pre mňa môj nick nesie hlbokú symboliku. Kto ma čítava pravidelne, vie akú. :-)

Tiež by som chcela poznamenať, že mnohé internetové služby, ktoré sú široko dostupné (aj deťom) ako AIM, Yahoo, alebo iné diskusné fóra dokonca kvôli osobnej bezpečnosti odporúčajú zaregistrovanie aliasu a nie vlastného mena, a odporúčajú v ňom nepoužívať žiadne osobné informácie, aby ich fyzická identita ostala nevyzradená. Tu nejde ani tak skrývanie sa za nickom, lebo sa pod svoje výroky nechceme podpísať, ako skôr ochrana pred malým percentom psychopatov, ktorí sú schopní nás obtažovať aj v reálnom živote. Preto by mal každý nastávajúci bloger veľmi seriózne pouvažovať nad tým, či sa takto verejne odhalí. Blogovanie je založené na dobrovoľnej báze, ale treba si uvedomiť, že sa týmto krokom staviame na verejný pranier. Ja mam výhodu geografickej vzdialenosti a preto viem, že na mňa fyzicky nikto nedosiahne (som preto viac odvážnejšia vo svojich článkoch? ;-)). Lebo za všetko sa platí (aj za výslnie na najčítanejšom médiu). Raz som niekomu napísala, že SME blog má svoje výhody, aj nevýhody. Jeho najväčšou výhodou je jeho čítanosť. Jeho najväčšou nevýhodou je jeho čítanosť. Preto by sa každý bloger mal podľa toho zariadiť a trikrát zvážiť svoje rozhodnutie. Ale keď sa už raz rozhodol, mal by to teda aj bez reptania akceptovať a nie sa večne sťažovať ako mu anonymovia znepríjemňujú život. Všetci SME vedeli, do čoho SME išli.

Preto som sa zamyslela, prečo niektorí prechovávajú k diskutérom, ktorí dodržali pravidlá diskusného systému SME a slušne sa zaregistrovali takú nevraživosť. Obávam sa, že je to aj preto, lebo zaregistrovaných diskutérov je viac ako blogerov a preto oni v slabej chvíli majú príhodnú výhovorku na zakrytie straty argumentov a odpálkovať ich tým, že sú nejaká spodina, odpad diskusného systému. A ich barličkou sa stane veta: S tebou sa nebavím. TY SI ANONYM!

* Všetky mená a osoby sú vymyslené a akákoľvek zhoda s reálnymi menami, či osobami je čiste náhodná. :-D

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Testovanie začne už v pondelok. Dokedy sa treba otestovať a čo sa zmení?

Testovanie si vo februári zopakujú najhoršie okresy.

Dobré ráno

Dobré ráno: Dotácie na rodovú rovnosť rozdali čudne

Ministerstvo rozdávalo viac ako 21-tisíc eur.

Komentár Zuzany Kepplovej

Hluchá linka, nefunkčná appka

Keď štát rieši násilie v rodinách.


Už ste čítali?