Veľmi krátko o feminizme

Autor: Ivana O'Deen | 5.2.2010 o 8:09 | Karma článku: 10,11 | Prečítané:  2175x

Viete, že si myslím, že deti chápu koncept feminizmu najsprávnejšie? Vezmime si hypotetickú situáciu v hypotetickej rodine s dvoma malými deťmi (čo ja viem, nie staršie ako 7 rokov), chlapec a dievča. Obe deti sa vrátia domov veľmi špinavé z vonku. Kým u chlapca sa nič nedeje, dievčaťu rodičia dohovárajú, že slušné dievčatká sa takto nemajú zašpiniť. Dievča sa ohradí, že aj jej brat prišiel špinavý (deti ešte nepotláčajú svoje reakcie na pocit nespravodlivosti) a dostane sa jej odpovedi, že chlapci sú iní, s podtónom, že u nich sa to viac menej očakáva, ale ona predsa chce byť dáma, tak sa musí podľa toho správať. Podľa mňa, obe deti intuitívne pochopili, že správanie rodičov bolo nekonzistenté na základe ich pohlavia. Ale aj napriek tomu, že to pochopili, a v kútiku duše cítia, že je to nesprávne, to však týmto deťom nebráni v tom, aby sa o týždeň na to chceli obliecť na maškarný ples v škole podľa svojich rodových ideálov: dievča ako princezná a chlapec ako Superman.

Prečo je veľa ľudí vo falošnej domnienke, že byť dobrou ženou, matkou a manželkou a akceptovať rodové rozdiely a byť zároveň feministkou je nelogické, ba priam až nemožné? Podľa mňa väčšina žien niekde v hĺbke srdca cíti, že diskriminácia na základe pohlavia existuje, dokonca sa odvážim ísť aj ďalej a poviem, že väčšina ju aj v nejakej forme na vlastnej koži zažila, a vedia, že je to nefér. A možno im to aj skutočne vadí, ale boja sa to povedať nahlas. Prečo? Jednoducho preto, lebo feminizmus je (poväčšine mužmi) zle prezentovaný, diskreditovaný, zosmiešňovaný, vytrhávaný z kontextu s poukazovaním iba na extrémne prúdy a slovo feministka je tu nádavkou. Ženy sa boja, že ostanú úplne opustené v spoločnosti, že ich muži odmietnú, zosmiešnia, a ony sa stanú tou bájnou kreatúrou, ktorá je ako „feministka" našej spoločnosti vykresľovaná. Preto sa nedivím, že niektoré sa v snahe votrieť do mužskej priazne horlivo dištancujú od feministiek (často si tú horlivosť všímam hlavne u veľmi mladých žien. Nezazlievam im to, majú iné priority :-)).

Ale feminizmus nie je o mužatkách, ani o kvótach, ani o extrémistkách, ba ani o popretí našich evolučne určených rodových úlohach (inštinkty sú inštinkty a tie neoklameme). Nie je o odmietaní pestovania a starania sa o seba, nemaľovaní sa, či odmietania nosenia sukieň a vysokých podpätkov. Nie je o urážaní sa na gentlemanské správanie muža, či danie ho na súd preto, že nám povedal, že dnes dobre vyzeráme. Skutočný feminizmus totižto nežiada od žien, aby sa vzdali svojej ženskosti, ako sa to často prezentuje. Prečo by sa žena, ktorej vadí, že existuje legitímna diskriminácia na základe pohlavia a považuje to za nespravodlivé a želá si zmenu, musela vzdať svojej ženskosti? Žiadalo sa azda od černochov, keď bojovali proti svojej diskriminácii, aby sa vzdali svojej „černosti"? Nie, skutočný feminizmus, tak ako hocijaké iné úsilie o ukončenie diskriminácie na základe čohosi, čo nedokážeme ovplyvniť, je hlavne snaha o vykorenenie stereotypných predsudkov. O našej ženskej podstate, intelekte, schopnostiach, emocionálnom správani, či angažovania sa v spoločnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Testovanie začne už v pondelok. Dokedy sa treba otestovať a čo sa zmení?

Testovanie si vo februári zopakujú najhoršie okresy.

Dobré ráno

Dobré ráno: Dotácie na rodovú rovnosť rozdali čudne

Ministerstvo rozdávalo viac ako 21-tisíc eur.

Komentár Zuzany Kepplovej

Hluchá linka, nefunkčná appka

Keď štát rieši násilie v rodinách.


Už ste čítali?