Teraz viem, že som naivná idealistka a že samozrejme SME toto nemôže zaviesť do praxe, ale podľa mňa, práve toto by pomohlo všetkým tým urazeným egám, trucovacím článkom a pocitom nevoľnosti. Lebo začínajúci blogeri by si mali uvedomiť jednu vec. Najväčším pozitívom SME blogu je jeho čítanosť. Naše články dosahujú čítanosť, aké si väčšina súkromných blogerov môže želať iba v najdivokejších snoch. Zhodou okolností, najväčším negatívom SME blogov je jeho čítanosť. Pretože sa v našich diskusiách vyskytne množstvo ľudí, ktoré by sme v reálnom živote nestretli. Prelínajú sa tu úplne všetky vrstvy a preto by sme sa nemali diviť, že sú diskusie rôznorodé. Mimochodom, ja svoje diskusie stále hodnotím ako pozitívne.
Tiež je potrebné si uvedomiť, a poviem to nahlas, aj za cenu toho, že dostanem po papuli, že kvalita diskusie sa odvíja od kvality článku. Obávam sa, že čím slabší článok, tým ostrejšia diskusia. Áno, ja viem, je to ťažké niekedy prijať, že nie sme vrcholoví spisovatelia. Ešte by som tiež rada chcela poznamenať, že karma článku, nie vždy odráža kvalitu článku. Pamätajte si, že marketingový úspech diela skutočne neznamená, že dielo je klasika. Viď. oddychový Súmrak. ;-) Každý bloger by si mal zadefinovať, čo očakáva od písania blogu. Ak očakáva nadšené ovácie v diskusiách a nejaké Pulitzerove ceny, obávam sa, že sklamanie bude veľmi veľké. Ak však píše pre srandu, lebo ho to baví, lebo sa rád podelí so svojimi myšlienkami a zároveň vie, že nie je o nič viac ako ten najposlednejší anonymný diskutér, tak je na dobrej ceste. Tiež si treba uvedomiť, že založenie blogu nie je nijaká vec prestíže. Blog si môže založiť úplne každý, kto vie vyplniť registráciu. Základná mantra pre blogera by teda mala znieť: "Nie som viac, ako diskutér bez blogu! Založenie vlastného blogu zo mňa nespravilo zrazu iného človeka, čo má stále pravdu. Kritika posúva. Dokonca aj tá kúsavá." Keď už nič iné, dáva nám šancu zdokonaliť sa v našej komunikácii a diplomacii. Vždy ma udiví, keď sa niekto začne oháňať, že však keď oni, tak aj ja. Ja im to iba vraciam. Vtedy iba pozdvihnem obočie a úprimne sa divím. Prečo? Ja osobne idem rada vyššie. Nemám potrebu sa znižovať na úroveň tých, ktorí sú vulgárni a útoční. Načo niečo niekomu vracať. Toto skutočne nikdy nepochopím.
Ďalšiu vec, ktorú by som rada poznamenala, že dobrý bloger sa ešte nerovná dobrý diskutér. Bloger má (OK, mal by mať) talent na písanie, vie štylizovať vety, sedí si v teple svojej stoličky a monitoru a nikto mu do jeho tvorivého procesu nekibicuje. Spája si vety, robí odseky, štylizuje, prepisuje a hľadá tie najsprávnejšie metafory. Opakom toho sú diskusie, ktoré sú viac menej diplomatický proces, vyžadujú dynamickú prispôsobivosť, kontrolu emócií, odosobnenie a nadhľad. A tiež humor. Veľa, veľa humoru. A niekedy práve pre autora blogu diskusie môžu byť veľký problém, lebo svoje články berie ako svoje dieťa. Niekedy po ťažkom pôrode (mimochodom ťažkosť pôrodu nezaručuje kvalitu genetického materiálu ;-)) autori článkov, začnú reagovať podráždené, urazene, ješitne a vlastne diskutujú presne tak isto, ako to vytýkajú tým iným.
Ja sa skutočne snažím vidieť aj v negatívnom komente názor iného človeka a nie útok na mňa ako na osobu. Ak je to iba čisté ad hominem, buď ignorujem, alebo sa slušne diskutujúceho spýtam, či by nebolo aj niečo k článku, prípadne, ak mám dobrú náladu, tak napíšem niečo humorné. Ak nie, pokrčím ramenami a idem ďalej. Sama sa priznám, že viem, že som kritický diskutér. Viem, že mám vysoký štandard, ktorý aplikujem na svoje články, a preto očakávam tento aj od iných blogerov. Viem, že forma a gramatika je pre mňa dôležitá, lebo je to v mojom ponímaní základ úcty ku mojim čitateľom. Ak sa článok nesnaží o základnú úctu k čitateľom (a.k.a diskutérom), tak nemôže očakávať, že diskutéri budú tí, ktorí začnú rešpektom v diskusii. Toto by si mal skutočne každý bloger uvedomiť. Aj mne sa stalo, že som mala hrúbku a dokonca priamo v nadpise. Po upozornení, som sa poďakovala, ospravedlnila sa za ňu a opravila si ju. Nikdy by ma ani vo sne nenapadlo útočiť na diskutéra naspäť, že obsah je dôležitejší a urážať ho. Proste má pravdu. Bola tam chyba a ja nie som natoľko ješitná, aby som im to neuznala. Napokon, mýliť sa je ľudské. Je zaujímavé, že práve takýmto prístupom je potom výskyt takýchto príspevkov minimálny a ľudia sa potom skutočne sústredia na obsah.
Blogeri by si mali tiež uvedomiť ďalšie pravidlo. Jedinú kontrolu, čo majú, je kontrola nad ich článkom. Nad diskusiou už kontrolu nemajú. Diskusia je už úplne iné zviera, čo si žije vlastným životom. Skrotiť ju je ako snaha skrotiť divého medveďa vo voľnej prírode. Dá sa. Ale nikdy nie protiútokom. Niekedy, treba uznať, že ten medveď je predsa len silnejší a pomaly, bez nejakých rýchlych pohybov vycúvať. Lebo niekedy aj diskusia nám môže ponúknuť inú perspektívu a otvoriť nové uhly pohľadu. Je to iba na nás, čo si my, autori, z diskusie odnesieme. Želám všetkým autorom teda veľa plodných diskusií.
